ਫੂਕ
dhooka/phūka

تعریف

ਅਨੁ. ਸੰਗ੍ਯਾ- ਸ੍ਵਾਸ. ਪ੍ਰਾਣ ਵਾਯੁ, ਜਿਸ ਤੋਂ ਫੂ ਸ਼ਬਦ ਹੁੰਦਾ ਹੈ. "ਨਿਕਸਿਆ ਫੂਕ, ਤ ਹੋਇ ਗਇਓ ਸੁਆਹਾ." (ਆਸਾ ਮਃ ੫) "ਫੂਕ ਕਢਾਏ ਢਹਿਪਵੈ." (ਵਾਰ ਸਾਰ ਮਃ ੧) ੨. ਜ਼ੋਰ ਨਾਲ ਮੂੰਹ ਤੋਂ ਕੱਢੀ ਹੋਈ ਹਵਾ. "ਫੂਕ ਮਾਰ ਦੀਪਕ ਬਿਸਮਾਵੈ." (ਤਨਾਮਾ) ੩. ਦੇਖੋ, ਫੂਕਣਾ. "ਇਹੁ ਤਨ ਦੇਵੈ ਫੂਕ." (ਸ. ਕਬੀਰ) ੪. ਵਿ- ਸ਼ੋਭਾਹੀਨ. ਫਿੱਕਾ. "ਫੂਕ ਭਏ ਮੁਖ ਸੂਕ ਗਏ ਸਭ." (ਅਜਰਾਜ)
ماخذ: انسائیکلوپیڈیا

شاہ مکھی : پُھوک

لفظ کا زمرہ : noun, feminine

انگریزی میں معنی

air blown with mouth or inflator; puff, whiff, blow
ماخذ: پنجابی لغت

PHÚK

انگریزی میں معنی2

s. f, Blowing with the mouth or bellows, a puppy; breath, the breath of life; the hiss of a serpent:—phúk cháhaṛṉí, v. n. To influence one, to induce one to fight with another:—phúk nikalṉí, v. n. To die; c. w. mární.
THE PANJABI DICTIONARY- بھائی مایہ سنگھ